Reklama

Co je blíže - měsíc nebo slunce - když pomyšlení na obě trvá stejně krátký čas....?

m (So, 8. 3. 2008 - 23:03)

určite bude, lebo bol aj predtym, teraz pokračuje :) A chcem ,aby bol, lebo je to zaujimave a poučne :D

Nivrittinatha (So, 8. 3. 2008 - 07:03)

tak jo, kdyz myslis ze nejaky druhy jeste bude...

m (Pá, 7. 3. 2008 - 14:03)

To je síce fajn, ale záhady zivota už neriešim. Skôr riešim to, ako si tu odžiť zaujímavý film:) a som zvedava na další :D

Nivrittinatha (Pá, 7. 3. 2008 - 01:03)

m,
zjednodusme to - jsi jenom tim, co uz dale nemuze byt pozorovano.
pozorovatel se sam pro sebe neda najit.
da se rici, ze se sam v sobe rozpusti.
pozorovatelne objekty a subjekt pak prestanou byt zretelne, smisi se dohromady - ale uz ne na zpusob nevedomosti.
ze vseho se stane jediny subjekt. nekonecne maly bod do sebe pohlti nekonecne veliky objekt...
a co jednou bylo takhle pozreno, prestava vice byt problemem.

to, co zjistujes, je hodnotna vec. misto toho abys o tom ale premyslela jestli jsi zdrava nebo ne, udelej si meritko skutecnosti zkusenosti dle toho, zda jsou pozorovany a nebo pozorovatelem. pokud jsou pozorovany, je dobre je pokladat za cirou iluzi.
postupne se z tohoto stane zpusob nahledu na vse a bude probihat automaticky.
cokoli prijde, take odejde. kdyz se tohle pravidlo bude aplikovat na kazdou zkusenost, clovek zjisti, ze pomalu neni zadna promena mysli, na kterou by se subjekt vazal. stale vice bude evidentnejsi to, co nikdy neprislo a nikdy neodchazi.
- a co s tim vsim, co prislo? kdy vlastne? i tohle narozeni se vsim vsudy se prihodilo necemu stojicimu v pozadi.
prezkoumani faktu sveho narozeni je definitivni rozreseni vsech hadanek zivota...

m (Čt, 6. 3. 2008 - 17:03)

Ked občas pozorujem človeka, čo ma žije- akože "seba-", uvedomím si, že som pozorovatel, čo pozoruje tú osobu, vtedy si zas uvedomím, že pozorujem pozorovatela, čo pozoruje pozorovatela, čo sa díva na tú osobu,.....a tak donekonečna- vtedy mám pocit, že som zrazu Nikde- že kamsi padám- že padám Nikam, čo nemá dno, ani farby, proste do ničoho...blbé. Hovorím tomu vtedy, že som na chvílu (dobrovolne) mimo.
PS.-nepijem, nefajčím (nič), nedrogujem, som duševne zdravá

Eva (Čt, 6. 3. 2008 - 14:03)

Ukážu kozy, břicho a stehna se steriema. Za 300,-. I věřícím.

Nivrittinatha (Čt, 6. 3. 2008 - 04:03)

pro Evelyn,
/ikdyz svou odpoved adresuji spise vsem/

subjekt se od zacatku nepoznava ve sve cire podobe a proto se povazuje za ruzne hrube, nebo jemne - preci ale jastvi. pokud je tedy zaclenen do bytosti se kterou se citi byt zajedno, je subjekt presvedcen, ze je prozivajici bytosti. vsechna karma pak pada na jeho hlavu. toto presvedceni je mimochodem jedinym problemem, ktery karma muze pro individum predstavovat.

pokud z nejakeho duvodu zacne hledat skutecny puvod sveho jastvi v bode odkud vyvera, pak najednou pochopi sebe jako nezrozeny, definitivni stav, ktery se uz dale pozorovat neda. tohle pozorovani oddeli vsechny vrstvy od skutecneho subjektu automaticky. tak jako soustredenym pozorovanim fotografie dojdeme k zaveru, ze fotografie je jen souborem tecek.

pozorovanim vsech vystupujicich stavu v psychickem prostredi casem zpusobi uvedomeni, ze vsechny stavy jsou tzv. udalosti vedomi, ktere maji svuj zacatek, trvani a konec. tzv. ja cloveka za ktere se povazuje je rada techto udalosti spojena dohromady v souvislou radu az se jevi jako kontinuita jastvi.

nuze, pri odhaleni teto souvisle rady jakozto sbirky na sobe zavislych stavu se automaticky odvodi naprosta nestalost a dynamicka povaha neceho za co se clovek ma tendenci povazovat a myslet, ze je to staticka a nemenna skutecnost. /pri dobrem sebepozorovani by ostatne prisel k zaveru, ze ono 'ja' se neustale meni a je stale jine. jeho promeny jsou takrka nepozorovatelne/.

nemusim snad moc zduraznit, ze za 'skutecnost' musime povazovat neco, co nepodleha jakekoli zmene a je nezavisle na jakychkoli podminkach.

jista zralost a zkusenostni vybaveni bytosti pak definitivni skutecnost hledajicimu subjektu rikaji, ze ona se muze najit jedine a jen v samem nitru sebe sama, tj. cloveka.

je jiste, ze pokud se ji snazi predpokladat kdekoliv v karmicke bytosti, najde jenom dalsi jevy. cetnymi pokusy o identifikaci spravne oblasti kde hledat, nakonec uzraje a dojde k pochopeni, ze reseni je nutno hledat v samotnem pozorovateli, kterym se pruzkum uskutecnuje.

to je ovsem dulezity zlom, protoze hledani v puvodnim smyslu skonci. jak by take i mohl subjekt sam sebe zkoumat? pokud je neslozen a nehybny, kdyz sve obaly odhodi, bude dal jen prodlevat ve svem prirozenem stavu. zjisti ze cosi se odhodit neda, ze je to sam obaly odhazujici faktor v byti.

pozvolna se stane, ze se jeho bytostni stred 'jakoby' prenese jinam, kde uz sam subjekt neni obtezovan beznym denim, ponevadz z deni vystoupil sebe vydelenim z procesujici casti bytosti. subjektivne se to bude jevit jako naprosta ztrata pocitu sebeprozivani jakozto centralistickeho jastvi. naprosta ztrata sebeidentifikace se vsemi fyzikalnimi a duchovnimi skutecnostmi.

nutno rici ze ony obaly atmana se odhodi jenom zdanlive. bytostni mechanika a procesovani pokracuje ve svych puvodnich kolejich, jenom atman sam zustane izolovan a dale se nepodili na sebeidentifikaci s procesy. /ale ma volnost to udelat, pokud chce v ramci hry vedomi, protoze je volny a nepouta ho zadny blud. pak je volny byt subjektem i objektem... tyto dva si ovsem uz nikdy nesplete./

atman pak puvodni, stare jastvi dale poznava pouze jako prostredi/!/ pro sebe. vedomi se stava doslova vnejsim faktorem.

individum, ktere takovymto zpusobem vykonalo strukturalni rozbor sve bytosti, najde pritom mnoho zkusenosti, ktere maji sklon se stavat stale subtilnejsimi a poskytujici stale objektivnejsi a univerzalnejsi vychodiska.

v samem stredu sebe sama je dale nemozne nalezt jakoukoli pochybnost, nebo otazku po puvode, nebo smyslu zivota a pod. VSECHNO se presunulo do vedomi a je tak i registrovano. z toho vyplyva naprosta a neotresitelna jistota ze bylo dosazeno vecnosti. jedinec uz neni /zmizela jeho kompaktni zivost/a to co zustava, je ciry subjekt sam, v pozadi, nezucastnen na nicem.

a protoze je naprosto evidentni, ze subjekt sam sebe dale zkoumat nemuze - ani teoreticky - jeho zizen po poznani hasne jako zizen nekoho, kdo se prave dosytosti napil. pak ustavaji i myslenky na hledani osvobozeni, protoze skutecne neni zadne nesvodbodne entity v tomto tele.

proto prestava krecovite hledat a jeho vnitrni rotovani pozvolna prestava.
tim nastava zmena i v organismu, ktery take nasleduje - velice pomalu - cestu uklidneni, protoze de facto nastava naproste zastaveni karmy. osu karmickeho kola totiz uz nic nepohani. kolo se pak nejakou dobu toci setrvacnosti, ale jakmile dojde energie je pohanejici, ustava i ono.

uvedu jeden vhodny priklad, ktery mozna mnozi znate. jiste to bude jenom ixnasobni opakovani... ale zda se, ze nikdy neni dost opakovani. neni nevhodne se nad nim ovsem hloubeji zamyslet.

-
'''osobnost nikdy neexistovala''', tak jako nikdy neexistoval had, ktery se jevi byt pred nami tam, kde vinou spatneho rozeznavani ve tme na ceste lezi jenom provaz, hada pripominajici.

fakt - jak zabit hada, kdyz je tam jen provaz?

rada - vyhnete se zbytecnemu usili. nesnazte se zabit tzv. 'ego', ale zkuste je nejprve najit. kazda snaha o stavani se necim, cim se nikdy stat nemuzeme je mrahni casu a sil. '''nikdy se nicim nemuzeme stat /JSME/'''.

vzdejte to. provaz zabit nelze. lze ale rozsvitit a presvedcit se, jestli tam had skutecne je.

jinak, dalsim faktem je, ze neni zadna cinnost, ktera by odstranila hada. veskera zmena nastane v mziku oka a ta zmena neprobiha v case ani v prostoru.

nekteri lidi pripominaji silence svym zurivym a strachuplnym lomcovanim, zapasenim, nebo rozkouskovavanim uboheho provazu.
'''provaz je vsechno co je a je to takove jake to je'''.

vinou nerozeznavani ve vedomi povstava 'obraz' hada tam, kde nikdy nebyl. - - - '''zruste ten obraz...'''

a ted, kdyz jste dospeli k bodu, ze jste rozsvitili a presvedcili se o tom, ze pred vami je jen provaz, je mozne propadnout jeste nekdy strachu z hada, pokud dokonce zmizi ono svetlo, v dusledku pritmi??? - nebylo by absurdni ocekavat, ze jeste nekdy z toho bude had? '''proto se clovek uz nikdy nebude bat ze bude pokousan hadem, protoze navzdycky si zapamatuje, ze je to jen provaz...'''

-
pak, nejakou dobu zustanete u provazu, /dokud neodhodite i svou vlastni lampu a neztratite se v nekonecnem seru absolutna/ a kdyz nekdo pujde kolem, kazdeho budete varovat jeste predtim, nez se pusti do klasickych nesmyslu jako biti hada a pod., aby se uklidnil, ze zadny had neni. ale iluze hada budi respekt, ikdyz tam neni. i malokdo vam uveri, pokud ho jen neprimejete rozsvitit svetlo, nebo vas on svou pretrvavajici nevedomosti dokaze prinutit zapalit svetlo sam.

...
pokud provaz je '''vsechno so jest''', neni poukazovani na tenhle fakt jedinou smysluplnou cinnosti, ktera se da jeste delat???

-

elle (St, 5. 3. 2008 - 18:03)

Být si vedom nevedomí je také vedomí

Evelyn (St, 5. 3. 2008 - 16:03)

Nivri,
napsal jsi: "Subjekt ma moznost sebepozorovanim dojit k zjisteni, ze vrstvy byti, ktere dosud povazoval za sebe sama jsou jenom obaly pres nej prelozeny."
Mohl bys prosím více rozvést způsob "sebepozorování"...jak ho konkrétně a v praxi provádět? Dík. :)

Nivrittinatha (St, 5. 3. 2008 - 14:03)

ty JSI navzdy mimo vedomi.
jak jinak by bylo mozne byt pri tom, kdyz se strida stav pritomnosti a nepritomnosti vedomi?
ve stavu hlubokeho spanku neni zadne vedomi - a prece kdyz se rozpamatujeme, zjistime, ze tam nebylo nic. kdo ale muze vedet, ze tam nebylo nic? - to, co bylo svedkem absence vedomi 'ja jsem'. osvetlujici princip propujcujici mu existenci bez nehoz zadne 'ja jsem' nikdy nemuze vyrasit z ne-byti.
najvnitrnejsi jadro vedomi nidky neprichazi do uvedomeni - nakolik je tim, pomoci ceho se vedomi samo da uvedomit. a take svet tisici tvaru, forem, barev, zkusenosti a procesu.
aby tady mohli byt skusenosti a zakousejici, nejprve musi byt jejich pozorovatel.
abychom pochopili o cem je tady rec, je nutno proniknout do podstaty vlastniho zdroje sebe sama.
kdyz bychom odstranili vsechny obaly nasi definitivni totoznosti, potkali bychom se s takovou zvlastni zkusenosti - ze totiz jeste posledni z obalu, cire ja jsem, bez identifikace s cimkoli - muze o sobe vedet, ze 'jest'. prekrocenim tohohle posledniho z obalu pak uz dlime v puvodnim zdroji vedomi aniz bychom byli vedomim.
tohle je obecne dost tezke pochopit, ikdyz nevim proc. zdroj 'vedomi sebe sama' si naprosto neni sebe vedom, ani nevedom. je neslozen a nahy, dli v sobe a je tak prosty vseho, ze nema zdani ani o sobe.
a preci je to 'stav' - nikoli stav vedomi - ktery je dokonalosti v duchovnim smyslu.

ja jsem je proto povazovano za prvotni pricinu nevedomosti ale i poznani.
proc... protoze uprimime-li pozornost na ja jsem ze stavu nevedomosti, pronikneme jim svou pozornosti a dojdeme k poznani neexistence jastvi jako takoveho vubec.

kdyz se ale ze stavu dokonalosti pozornost zameri na byti a ja jsem, nastava tzv. stvoreni.

konecne, co jineho mohlo byt, kdyz Buh Mojzisi rekl 'ja jsem ten, ktery jsem'..., na otazku, kdo je? ano, Buh je take zavisly na trvani ja jsem. paklize ja jsem se stahne do nebyti, neni komu by se jeste idea Boha mohla
jevit. Buh je skutecnosti, ovsem jenom uvnitr systemu ktery ohranicuje vedomi.

pred a za vedomim to neplati.

Návštěvník (Út, 4. 3. 2008 - 20:03)

No spíše... Podpořte mobilní operátory :)

Tom (Út, 4. 3. 2008 - 19:03)

http://cz.iq-test.eu/?d=9024 Mezinárodní IQ test...Podpořte ČR

Růženka (Út, 4. 3. 2008 - 19:03)

Jo, taky mi není úplně jasné čím přesně či co v nás "chape zcela jiste ze jsme nezrozeni a kompletne mimo tohle vse", když nejsme identifikováni s vědomím..

AF pto Nivritti (Út, 4. 3. 2008 - 18:03)

Zdravím.Tak jsem jen nakoukl,nějak nestíhám.Rád budu pokračovat v diskusi,už mě zase napadají další otázky

elle (Út, 4. 3. 2008 - 12:03)

Jak se neidentifikovat s vedomim? Cili nevedomi (podvedomi) je vecné?

r67 (Út, 4. 3. 2008 - 11:03)

a jak hovno pozná že ti kteří naslouchají mají opravdu uši ke slyšení..?

jinak tohle (03:38:02) byla první řeč v lidštině .)

Nivrittinatha (Út, 4. 3. 2008 - 03:03)

Ahoj Evelyn, rad te tady zas vidim.
suma sumarum - vsechno co zname je jen obsah vedomi. a vedomi je take jen proces, s kterym identifikovat se znaci zemrit spolu s nim.
bez spojeni s nim chapeme zcela jiste ze jsme nezrozeni a kompletne mimo tohle vse. od nepocatku az naveky.

Nivrittinatha (Út, 4. 3. 2008 - 03:03)

hmm, mit v hlave nasrano neni zly, pak tam neni misto pro neustale nutkave myslenky typu 'jak do pekla dosahnu trvaleho stesti...' nebo '...kurva co budu delat, kdyz mi bude 70 a nebudu se moci sam ani vychcat...' anebo '... vim ze jsem totalni blbec, ale abych to prekryl, budu urazet vsechny, a nebudu se proto namahat na neco prijit...' a pod. clovek s hovnem v hlave se na to taky vysere.
vi ze je hovno a z hovna nikdy nic jineho byt nemuze. je dobre byt hovnem. hovnu se vyhnou vsichni ziskuchtivi lide. hovno ale nekdy muze mluvit a kdoz maji usi k syseni, nekdy mohou pochopit co rika - ze cely vesmir je z hoven.
smesne jen je, kdyz si jine hovno mysli, ze je zlate...

Evelyn (Po, 3. 3. 2008 - 07:03)

Ahoj Nivri,
ještě včera jsem měla na tebe otázky, ale nedostala jsem se k tomu, abych ti napsala. Tvůj dnešní příspěvek však mnohé objasnil, díky :):):)

Návštěvník (Po, 3. 3. 2008 - 03:03)

tady má někdo v hlavě nasráno :-D chá chá

Reklama

Přidat komentář