Generalizovaná úzkostná porucha

Miluska- zajděte s dcerkou k psychologovi, ten si s ní popovídá, má na to svoje metody. V tomto věku je úzkostnost častá. Možná se obejde bez léků, ale je možné, že bude nějaké vrát. Taky to proberte s její dorostovou lékařkou a třeba třídní učitelkou, když bude třeba. Ujistěte dcerku, že to není nic nebezpečného, že to přejde.

ahoj pozdravujem...Prosim vas ako je na tom vasa dcerka? Ja mam skoro to iste s mojou a ma len 13 rokov. Uz som bezradna, nevieme jej pomoct.

ahoj pozdravujem...p. Andrea, neviem vám síce pomôcť, ale aspoň by som chcela odporučiť stránku www.deprese.com, na ktorej je poradňa, kde môžete opísať problém vašej dcéry a odborníci vám odpovedia a určite aj poradia. Všetci sa tu trápime s touto hnusnou chorobou a nie je to rozhodne nič príjemné. Likviduje celého človeka, deptá fyzicky i psychicky a jedným z jej prejavov je aj odpadávanie. Pri nasadení správnej liečby lekári dcérke určite pomôžu, želám jej skoré uzdravenie.

ahoj pozdravujem všetkých!chcem pomôcť svojej dcére,ktorá má 15. Prežila som hrozný víkend. Dcére bolo veľmi zle odpadla bola v nemocnici a diagnostikovali jej že trpí úskosťou predpisali jej antrax.Neviem co budem robiť bojím sa toho ,že odpadne niekde vonku,alebo v skole.neviem ako jej mam pomocť.prosím poradte mi nieco.

Ahoj zdravím všechny.Jen se...Tiež som pochodila všetky možné vyšetrenia a vyšla z nich ako kráľovná z rozprávky o princeznej, ktorá ráčkovala. Najviac ma štve, že ani jeden z tých múdrych doktorov mi neporadil na akého špecialistu by som sa mala obrátiť, ušetrila by som si roky trápenia a moje problémy sa nemuseli vyvinúť do štádia, kedy som už neschopná fungovať bez pomoci inej osoby, v mojom prípade manžela, ktorý sa z toho snáď tiež čoskoro zosype.

Ahoj zdravím všechny.Jen se chi také přidat do této diskuze.Můj příběh je podobný jako Robertův.Ale abych se trochu přectavila.Je mi 27 let a mám skoro 3 letou holčičku.V červnu minulého roka,jsem byla as kamarádkou na večeři a víně.Mě se druhý den udělalo špatně.Tlak na hrudi,pálení celého těla,motání hlavy.Něvěděla jsem,co se s emnou děje.Tak sem jeli na pohotovost,tak mi samo nic nezjistili.A od té doby to šlo pořád dokola.snad 1000x jsem byla na pohotovsti na různých vyšetření.trvalo to do října.To už jsem měla asi 10kg dole a byla sem jak troska.Měla sem stejné pocity,když mě něco zabolelo,že hned umřu a tak.hrozný!!!všichni už si semnou nevěděli rady až kamarádka přišla a dala mi kontakt na psychiatričku.od října beru citalec 20.k tomu jsem ze začátku brala neuroly.Už to enchci zažít!!A ted občas mám takové děsy a jsem také nerada sama.neustále bolesti hlavy,ssevřený žaludek.To mám zatím pořád,snad bude lépe

Tak Mimi uplne ta...Veľká vďaka Adi, určite dám vedieť ak sa niekam posuniem.

Tak Mimi uplne ta chapem.Presla som si rovnakym peklom.Teoria je jedna vec a zazit to na vlASTNEJ KOZI DRUHA.Cipralex som dobre znasala od zacciatku.Pred nim som mala Seroxat a to bol teda hnus.Tak ten mi vôbec nesadol.Tazden som mamla stavy hrôze.Dvojire videnie ,uplna nekoncentrovanost,motanie,slabost tela.....Z velkymi obavami som prehltla prvu tabletu Cipr.a nic take sa uz neopakovalo.Som rada,ze to na druhy pokus vyslo.Niekto skusa aj 4-5 AD.Az mu napokpon sadnu.Tak vela stastia a pisni ako si dopadla.PA

mimi!ale taK ZASE nemôzem...Včera som už nemala čas, tak chcem ti dnes poďakovať za aspoň malú iskru nádeje. Momentálne neberiem nič, ako som už spomínala, lekár mi naordinoval Eliceu s tým, že ak ju nebudem dobre znášať, predpíše mi niečo iné. Usudzujem teda, že sa jedná zrejme o dosť silný medikament, ale rozhodne si neželám byť pokusným králikom dr. mengeleho, ktorý bezohľadne skúša čo kdo znese. Za tie roky som si užila tejto pakárne už toľko, že odmietam brať lieky, ktoré - hoci len v počiatočných fázach - stav rapídne zhoršujú. Mala si ten istý problém aj s Cipralexom ? Lekári majú tieto choroby naštudované nie prežité, stačil by jeden záchvat úzkostnej paniky a viac by netvrdil, že to musím vydržať. Určite nemusím a ani nie som ochotná. Psychológ lieči bez medikamentov, ale tam človek musí sám dostať myslenie nad paniku, lenže to sa ľahko povie a pochybujem, že je to vôbec možné. Takže sa zase bezradne točím dookola a neviem kde pokračovať. Podľa konštatovania psychologičky mám taktiež predispozície na túto chorobu už od detstva, bývala som veľmi ustráchaná a úzkostlivá, ale dospelí to neriešili a v dospelosti som si prešla tak dlhým a stresovým obdobím, že mám dnes paniky na rozdávanie.

mimi!ale taK ZASE nemôzem povedat zeby mi Cipralex nepomohol!!!!!A to o hooooodne.vytiahol ma z uplneho dna.Myslym ze tie nase trable suvisia tak trocha z povahov.Vzdy som bola trochu ustrachana,precitlivela,.....Fakt mi Ad velmi pomohli!Ved ja som bola tak na dne,ze som kazdy den cakala na smrt.Motanice,busenice,palenie celeho tela,trpnutie koncatin,tras celeho tela,vysoky tlak....Teraz vsetko pominulo.Sem tam som este nervoznejsia,ale kto nie je!Beries teraz nieco? Ak nie tak sup sup do toho.Sama to nezvladnes....Kolko mas rokov?

mIMA.MAS PRAVDU!je to beh na...Nepotešila si ma Adi, ja som dúfala, že existujú lieky, ktoré dokážu spoľahlivo pomôcť. Jeden lekár mi cez internetovú poradňu odpovedal, že: "Antidepresiva (Cipralex, Zoloft, Seropram...) zlepší potíže během cca 3-4 týdnů, neutlumí vás, nevyvíjí se na ně závislost. Znamená to brát denně většinou 1 tbl...." Jeho reakcia na môj problém bola veľmi povzbudivá a myslela som, že naozaj existuje bezproblémová účinná liečba. Je teda vôbec možné sa z toho dostať ? Mne by snáď pomohlo aspoň zmiernenie tých šialených stavov, pripadám si ako živá mŕtvola, nevládzem žiť a nemôžem umrieť.

mIMA.MAS PRAVDU!je to beh na dlhu dlhu trat,ktora nema konca.Asi dva roky ubehli,ked som prvy krat zazila uzkost a paniku zaroven.Rok som na AD.Pomaly vysadzam.Som na polovicke 10mg Cipralexu.Ale mam rovnaky pocit z toho,ze sa to zo mno bude vliect do konca zivota.Este stale mavam zle dni.uz nie az v takej intenzite,ale predsa.Mozno preto,ze viem co v danom momente robit a co nerobit.tato choroba je jeden velky hnus....

I ja už asi 13. rok trpím úzkostnou až úplne panickou poruchou so snáď všetkými existujúcimi prejavmi, ktoré majú tendenciu naberať na sile a rozmanitosti a mám pocit, že sa z toho strašného zovretia nikdy nedostanem. Som naozaj rada, že mnoho ľudí vie o čom hovorím a že tieto stavy neprajeme ani svojim najväčším nepriateľom. Navštívila som po tejto dlhej dobe psychiatra, ktorý na mňa sám o sebe pôsobil veľmi negatívnym až nezaujatým dojmom a predpísal mi Eliceu. Vraj ju väčšina pacientov dobre znáša, ale mne po požití prvej pol tabletky prišlo tak zle, že som odmietla v tom pokračovať a ani toho človeka viac nemusím. Má niekto z Vás skúsenosti s týmto liekom ? Vedľajšie príznaky, ktoré vyvoláva v počiatočných fázach sú priam desivé a taktiež si myslím, že lekár ktorý pracuje s ľuďmi s akýmkoľvek psychickým problémom by mal byť človek veľmi pozitívny, prívetivý a milý, čo samo o sebe je pre pacientov určite veľmi dôležité. Ak je studený ako psí čumák, vyvoláva to v človeku pocit veľkej neistoty. Taktiež som navštívila psychologičku, ktorá môj problém veľmi presne špecifikovala, ale mám pocit, že je to beh na dlhú trať a ani pri najlepšej vôli a nasadení ho nebudem schopná zvládnuť. Máte s tým niekto pozitívne skúsenosti ? Ďakujem.

Pravdepodobne som patrila k...Ďakujem, povzbudil ma tvoj príspevok, naozaj fyzická námaha je jeden z najúčinnejších liekov. Tvoj príbeh mi veľmi pripomína ten môj. Keď budeš chcieť, kľudne môžme pokecať.:)
môj mail:[email protected]

Pravdepodobne som patrila k prvým dravým úspešným ženám, ktoré nepoznali hranice strachu, času, fyzických a či psychických obmedzení. Hrala som skvele rolu manželky, matky, manažerky, pracovala som dni, noci a nechala som sa obdivovať, aká som jedinečná a profesionálne utopím mužov lyžičke vody! Písal sa rok 1994! A ja som prežila jednu letnú noc v splne mesiaca asi svoju smrť! Traumatický zážitok sa udial v Rakúsku. Tam im to bolo hneď jasné o čo sa jedná! Len nechápali ako sa môžem takto uštvať za slovenské koruny! Po návrate na Slovensko tápali všetci naokolo a traumatizovali ma rôznymi hypotetickými katastrofickými diagnózami a nervovými kolapsomi. Nemala som ešte vtedy prístup k internetu, k dostatočným informáciám. Každý ďalší záchvat dostával do pozoru všetkých lekárov,lebo symptómy pripomínali srdcový záchvat, infarkt,mozgovú príhodu, ochrnutie...anafylaktický šok...mozgový nádor. Až neskôr som sa začala stretať na manažerských kurzoch s prednáškami psychiatrov na tému panických atakov! A lovila som o tejto chorobe všetko na internete. To už pravdepodobne začalo byť epidémiou manažérov! Zvládala som situáciu iba silným egom a silnými myšlienkami samozrejme meditáciou a častými útekmi do prírody, hôr, športom, dennými prechádzkami...bohužiaľ vždy pri každom ďalšom stresovom preťažení, ktoré neviem spracovať sa ataky vracajú /autohavária, existenčné ohrozenie, pracovné ohrozenie atď./ vrátane fóbií z lietadiel, lodí, lanoviek...No snažím sa v živote držať rady svojej kamarátky psychiatričky: snaž sa žiť tak, aby množstvo psychickej záťaže sa rovnalo sume fyzickej námahy!!!Teda vyrovnane počas dňa, týždňa...Vybehávam stres na korčuliach, lyžiach, denne 10km v prírode...Prajem všetkým ďalším ľuďom postihnutých touto civilizačnou chorobou veľa síl na boj s ňou!! Nezabudnite: sila je v myšlienke!!! A TY to zvládneš!!!

Uzkostna depresivna porucha táto diagnoza ma trápi od roku 2007 apríla mám 27 rokov ženatí jedno dieta diagnostikovali mi ju až v nemocnici po roku bol som tam mesiac nasadili mi coaxil a rivotril ale pred tým som vyskušal neurol bral som ho rok pomál len zo začiatku skušali mi dat aj esprital alebo citalopram bolo mi znich strašne zle behal som na pohotovost tento coaxil nemal žiadne vedlajšie učinky ale ani nepomáha berem ho do teraz jedno čo mi pomáha je rivotril berem ho do dnes posledné roky prežívám peklo neviem sa toho zbavit začalo to jedneho dna po nočnej žurke ráno som vstal a skoro som zomrel nevedel som dýchat museli ma odniest na pohotovost tam mi pichli diazepam pomohlo to na 4 hodinky potom to zasa začalo trpli mi ruky bol som celý studený bledí, srdce mi bilo ako keby malo vyskočit z hrude niečo hrozné nechcem to už zažit moje problémy sa dali troška do normálu schválili mi čiatoční invalid nemohol som pracovat po dvoch rokoch stále trpím touto chorobou bez liekov sa to nedá neprajem nikomu ani jeden den zmojho dna ja to mu hovorím peklo.

Ahojte! Už nejaký čas chodím...ahoj robo ,mam asi podobny problem ako ty ,ale neviem kam s tym mam ist ,stale si myslim ,ze nedycham ,ze mi nebije srdce ,ze idem odpadnut a neviem co s tym uz mam robit

Hrozné je, že sa to tej hlave nedá vysvetliť... :)

Ahojte! Už nejaký čas...Ahojte ja som tiez trpela uzkostou a panickou poruchou.Prvych 5 mesiacov bolo des...navstivila som psychiatra nemohla som spavat ale rozhodla som sa ze nebudem brat lieky a navstivila som psychoterapeuta a psychologa.Zistila som ze som tam mala z prace zo stresu.Preslo 8 mesiacov a zacinam sa citit super a zvladla som to bez liekov.Treba si uvedomit hodnoty,mat sa rad,zmenit postoj k zivotu a hlavne odpustit.Ak toto urobite budete sa citi lepsie a naberete istym sposobom sebavedomie.Treba sa venovat aj joge ci pilates.Este nie som uplne ok ale verim ze ubehne este par mesiacov a bude sa citit super.Zatial este aj ja mam strach chodit sama ale mam pri sebe uzasneho partnera ktory mi je oporou a viem ze aj toto prekonam.Vsetko je iba v hlave a netreba sa tomu poddavat.

Ahojte! Už nejaký čas chodím...Ahoj Robo, taky trpím úzkostnou poruchou, a přesně to, o čem píšeš znám. Taky se bojím zůstat sama, někdy mám pocit, jako kdybych umírala. Je to něco jako fobie zůstat sama se sebou. Jestli budeš chtít, můžeme o tom pokecat. Kdyžtak písni na mail: [email protected]