Duchovní cesta

:)Nekecaj:):):)
Prajem ti, aby ked si budes doma pytat veceru, ti tvoja mila odpovedala, ze preco by mala varit, ze ved niet toho, kto by veceral!!!!

Nechytaj ma za slovicka, prosim:)
Dobre vies ako to myslim.
Nemam chut ist do dosledkov a rozoberat tu moje ci tvoje stavy, aby si mi nakoniec napisal, ze vlastne nie je ten, kto by nejaky stav mal.
Ja to predsa viem, ale kam by sme takouto komunikaciou dosli? Ja viem, niet kde ist... Dokolecka dokola.
Nechapem potom, naco vobec vznikla tato debata. Lebo cokolvek tu napises je pravda, ale co napise niekto iny sa da prevratit tak, aby si mal opat pravdu ty.
Ja som v tom case dokonca nemala potrebu chodit s tym co sa deje na bubon (to samozrejme neberiem ako cnost), iba to porovnavam s tebou, ked si to uz zacal. Proste som to nechala plynut. Na rozdiel od teba som teda ani nemohla nieco neochvejne tvrdit. Naco aj. A komu?
Pises, ze si ten stav nikdy nestratil, pises o tom, co bolo, ale nevies co bude...
11 rokov je nic oproti vecnosti:). Nevrav hop, kym nepreskocis:).
Kazda minuta tvojho konania (aj ked nekonas:) ukaze ako na tom naozaj si...

Ja som vtedy netvrdila, ze to tak bude stale, nemala som a ani nemam ocakavania, ako by som potom mohla byt sklamana? Je to tak, ako to je.
Naucilo ma to vsak jedno - aj ked si myslime, ze mame pravdu, tak ju nemame. Ved kto by ju vlastne mal? Kto v nas by mal mat potrebu ist s tou pravdou do sveta? Kto v nas by mal mat akukolvek potrebu?
Mam pokracovat? Nie, nema zmysel tahat sa za slovicka...

K tomu tvojmu poslednému vyjadreniu o klišé:

na to som nemyslel, ale možno to je klišé(: No je predovšetkým preventívne a má profylaktický účinok. Patrí to proste k forme akou sa tieto veci obyčajne vyjadrujú. Nie je to môj výmysel. Iank, by sa mohlo zdať, že to hovorí Qellogathi. A pritom ten k tomu nemôže prispieť ničím viac než tým, že ťuká na klávesnici. Tam totiž ten zhluk buniek končí.

Predovšetkým však, ten stav o ktorý sa jedná, je nadčasový a netrvá nejakých desať rokov, ale od nepamäti. Stratiť ho nemožno, len možno vytvoriť si ilúziu, že sme mimo neho. To je dosť rozdiel. Možno ho akosi "stratiť", no iba vtedy, ak sme prístup k nemu získali náhodným vystihnutím podmienok. Takže rovnako môže aj odísť. Iné je, keď zistíš čo je v tejto veci modus operandi a dosiahneš vedomý prístup k slobode. Zrazu vieš ako sa zachovať a hlavne, že vytvárať akéko?vek činnosti vedúce k slobode, že sú nezmyslom. Práveže je pointou opustiť to všetko, čo je na tom nalepené ako vonkajšie totožnosti. Keď vieš o čo ide, máš už jed v žilách a je otázkou času, kedy ťa zabije. Nič iné nie je dôležité. Získava to na váhe už len tým, že ten postoj žiješ a si mimo stotožňovanie sa s dejom. Stratiť to, je absurdná predstava. Stratiť možno čoko?vek vlastníme, ale seba...? Ide o najvnútornejšie bytie - ako ho možno stratiť? Samozrejme, ak sa strácajú stavy, ktoré predtým prišli, môže to vyvolať sklamanie. Môže však pravý stav vôbec prísť - aby neskôr mohol odísť? Lipnúť na čomko?vek, čo prišlo, je nevedomosťou. Dôležité je, "komu" sa deje prichádzanie a odchádzanie.
Ja som tento stav nikdy nestratil, lebo som od začiatku rozlišoval, že jediné čo sa pohybuje, sú zmeny uprostred mysle. Jed som si aplikoval vedome a s vedomím čo robím, pred asi 11-timi rokmi. Je to tutovka(

Q.,
vies, ked napisem v neurcitku, ze je vsetko tak ako ma byt alebo, ze ma vsetko svoj cas, ze nikoho netreba do nicoho nutit atd. mne sa to javi iba ako overena skusenost, nie ako nieco na ospravedlnenie niecoho. Ja nemam vycitky svedomia, ze sem pisem, hoci mam na to omielanie svoj nazor:) proste to tak teraz robim a nezapodievam sa tym,
ale preco ty tak casto nieco napises a vzapati v prvej osobe zdoraznis, ze to vlastne ty nepises, nekonas atd.
Co je vacsie klise? Co posobi ako ospravedlnenie viac? Ked uz.
Vidis, je to asi len o uhle pohladu, len ja na rozdiel od teba nikomu nevytykam, ze pise to, co pise:)

Neviem, mozno by som v noci o tretej kvoli tomu nemohla spat. Mozno by som nemohla spat vobec. Neviem.
***
Mne to nemusis vysvetlovat. Ale vedz, ze ak teraz si v nejakom stave (prilis dobre ho dokonca poznam:) nemusi to byt trvale. Ved nic nie je trvale... Mozes v nom byt aj desat rokov a zrazu bac. Nikdy nevies. Preto sa netreba tvarit ako vitaz, ciastkove uspechy nic neznamenaju. Ani ciastkove posuny :)
***
Nemaj obavy, tak zle zasa na tom nie som, aby ma cokolvek co sa tu napise zranilo:):):)
Viem ako si to myslel. Ale to mas ako s gycom. Pre niekoho je gyc to, pre niekoho ono. V podstate moze byt gycom vsetko ale aj nic.
Islo o to, ze tebe sa to javilo ako ospravedlnenie niecoho. Pritom to tak vobec nebolo.

Tým výrokom o klišé som ťa nemienil zraniť, iba som chcel nejak označiť tú vec. Nešiel som proti tvojim výrokom a hodnote ich obsahu, to nie, viem že si úprimná. Ide len o maličký posun vo vnímaní.

Poviem to inak. Smútok sa môže diať - a predsa, prebieha na separátnej ko?aji, zatia?čo bytie pokračuje nerušene v pozadí. Ak prežívaš ako skutočnosť tú druhú líniu, tak nech sa deje čoko?vek, je to jedno. Smútok-radosť, čo na tom. Kulisy. Povieš, klišé... Ja to nepoviem, lebo to prežívam. Ak niekedy dokonca dopustm, že sa tie dve ko?aje pretnú, i v tej kríze som si vedomý svojej pôvodnej ko?aje, takže si ju udržím i v momente, keď sa budú rozbiehať. Len kto to prežíva mi to potvrdí, no dokonca nemusí, pretože na tom sa už nič nezmení.

A ty, máš milého, za ktorým by si smútila, keby ho zabili? Prípadne, smútila si za ním trebárs v noci o tretej, v tvrdom spánku? Bol s tým nejaký problém? Ak nie, prečo?

nemyslim :)

keď myslíš(

Klise...:)

Tomu, čo sa má stať sa predsa nedá vyhnúť, tak o čo ide?
A čo myslíš tou mojou milou? Nie je to len iná forma toho, čo je vo všetkom?

...vlastne ty sa asi hnevat nebudes, lebo ved nie je toho, kto by sa hneval...
.)

Ked ti niekto zabije milu, tak sa na neho prosim nehnevaj, lebo to vlastne nebol on:)

Činnosti sa dejú paralelne s bytím, ale žiadne bytie nie je pôvodcom činnosti. Su to dve ko?ajnice, ktoré nemajú nič spolu spoločného. Snáď keby sa pretli. Ale ja sa pozerám na tieto ko?aje kolmo zvrchu a tak mi je jasné, že sa nekrižujú, no ktosi, kto h?adí z boku si môže myslieť, že vidí ako sa križujú. Karma je relevantná, pokia? sa tie ko?aje križujú, inak je to len vzdialený pojem.

Q.,
neustale nieco pises, ale neustale prizvukujes, ze to nepises ty:)
Prepac, ale to je klise ako hovado:):):)
Ja nebudem taka dosledna. Kym to tu pisem, som to proste ja. Priznavam si to, nemam s tym problem.

Ak budeš dôsledná, tak zistíš, že nie ty si tá, kto čoko?vek koná. Pôvodcom akejko?vek činnosti naozaj nie je nikto a ty to aj vieš, len sa tu bavíme o volovinách. Stále totiž básnime o gramatike a pritom básne sú len a len o kráse...

S "nami" sa nedeje naprosto nič. To je moje definitívne stanovisko.

Chod si pospat:)

Q.,
OK, len aby to nebolo tak, ze clovek si vzdy najde ospravedlnenie pre kazde svoje konanie, resp. zavislosti:)
- to k uvodnej casti tvojho prispevku.

Clovek nieco "objavi" a obcas sa moze utopit v prezentacii toho, co objavil.
Obcas nam potom moze unikat co sa s nami deje naozaj.