Bezplatné psychologické poradny

Stejně se bojím jít na praxi zítra u

Neurol ti nezmění situaci...A proti stresu a strachu

Pomáhá?Neurol ti nezmění situaci doma, ve škole, ve společnosti, kde se pohybuješ. Je to pro lidi, kteří z důvodu úzkostné poruchy nejsou schopní fungovat.

Pomáhá?

Co to je zač neurol?Je lék proti úzkosti.

Co to je zač neurol?

Nikdy bych to nehrálaproč to sem píšeš, když se tě to netýká?

Nikdy bych to nehrála

Modrá velryba

Tak se ji už neboj.Může mi ublížit

Kamilo:Ja jsem si to...Ale jako nic moc furt myslím na tu spolužačku jak se jí bojím a na ty lidi ze se mi smejku

Dobrý deň, keď som mala 7 rokov bola som s tatom v Chorvátsku. Bez maminy. Stretli sme tam známych a v jeden deň, keď som bola pri mori aj s nimi, zrazu prišiel za nami ich otec, že odchádzajú domov. Mala som len 7 rokov a už som pochopila, že môj otec podviedol moju mamu. Kvôli nemu sa rozpadla celá rodina. Ja som nikdy nemala normálne detstvo a len som rozmýšľala nad takýmito vecami a cítila som, že ju podvádza stále. Nepamätám si to presne kedy to bolo, ale podvádzal ju zase 4 roky. Vedela som to ako prvá z rodiny, videla som všetky smsky a tak ďalej. Mala som 10 rokov a hovorila som si, že takto sa nemôže správať normálny otec, nemôže predsa chodiť stále tak neskoro domov. No a potom prišiel ten deň kedy sa to všetko zistilo. Každodenné hádky v domácnosti, nechutné nadávky. Môj otec je neskutočne tvrdohlavý, aj cez to čo spôsobil, ma začal biť, slovne napadať a tak isto aj mamu. Mala som 12 rokov a potrebovala som veľa podpory od rodičov a tak ďalej. Ráno som sa zobudila a môj otec prišiel za mňou do kuchyne, že nič v živote nedokážem, a že som sprostá a nedokážem ani navariť. Stále ma urážal aká som sprostá. Nebýval vôbec doma on ani nevedel aký som ja človek. Neskutočne ma to vtedy položilo, nadobúdam sebavedomie doteraz a snažím sa, ale stále ma vždy položí dole ku dnu a neverím si v ničom. Mamina začala brať lieky proti depresiám a raz sa stalo, že odišla z domu do Bratislavy. Otec mi volal so slovami "tvoja úžasná mamička si odišla do Bratislavy a chcela nás nechať tak". Nikdy jej to nebudem vyčítať. Keď zložil telefón, nadávala som iba naň ho, pretože za celý jej stav môže iba on. Po tom ako sa vrátila z Bratislavy, prišiel mi v noci tato do izby, ľahol si ku mne a začal plakať. Nechápala som na čo sa vtedy hrá. Deň na to jej zobral všetky peniaze z účtu a mobil. Odišla do Bratislavy, pretože stratila prácu a chcela si tam niečo nájsť a bála sa na reakciu môjho otca. Vedela, že by bol neskutočne agresívny. Miesto toho aby jej pomohol jej doteraz vyčíta, aká je neschopná a nič nerobí.Aj keď toto sú slušné slová, ale napadá ju slovne troška inak a horšie. Sú z toho vždy veľké hádky. Snaží sa hľadať prácu doteraz. Pomáha otcovi s reštauráciou, doučuje nemčinu a učí v súkromnej jazykovej škole. Aj keď to nie je na plný úväzok, ale snaží sa. Žiaľ mama mala na výber mohla sa rozísť, aj keď to nebolo určité ľahké a viem, že strach z nejakého človeka sa nedá ľahko prekonať. No aj kvôli nej ja trpím doteraz. Teraz prejdem troška ku mne. Myslela som si vždy, že to bude raz v poriadku, ale následky trvajú doteraz. Moje sebavedomie bolo na bode mrazu a známky v škole tak isto. Teraz mám 17 rokov a stále sa snažím prekonať moje sebavedomie. Keď som mala okolo tých 13-14 rokov som ani nikde nechodila. Otec ma vždy kontroloval, čítal si moje správy na facebooku a chcel všetko vedieť. Uzavrela som sa a radšej som ani nikam nechodila. Teraz mám 17 rokov a za môj život som si toho veľa odžila. Nikdy som nemala život ako moji kamaráti alebo kamarátky. Mna nikde nechcú púšťať doteraz. Ide o to, že rodičia majú ísť teraz na 2 noci preč. A ja mám 17 rokov a chcú za mnou poslať babku aby tu bola so mnou. Cítim sa pri nich ako keby mám mentálne 5 rokov. Ja už mám 17, sama doma som skoro stále a k tomu aj pracujem. Som úplne normálny človek a nie som žiaden tínedžer v mojom veku, ktorého priority v tomto veku je alkohol, cigarety a urobiť veľkú párty keď rodičia nebudú doma. Nechcú má pustiť ani na festival a aj keď áno jedine s bratom. Ich názor je, že ešte nemám 18 rokov. Ale čo sa človeku zmení v hlave keď prejde pár mesiacov. V našej domácnosti je pekne vidieť, že aj keď má človek 47 rokov, jeho mentalita je na o dosť nižšom veku. Ubíja ma to, pretože sa pri nich cítim ako keby nič nedokážem. Chcem slobodu, viem sa o seba postarať na 2 dni, som človek, ktorý si sám zarába a nechcem aby mi do života zasahoval niekto, kto so mnou prehovorí 5 slov za mesiac a absolútne sa o mňa nezaujíma. Nevidel ani moje vysvedčenie. Som stále zavretá doma a ja len celý život čakám kým budem mať 18 a konečne môžem ísť do sveta.

Daj vám prášky a je z vás zelenina.Jedině v případě léčby akutních stavů jako alkoholismus,endogenní deprese to schvaluju.Jinak je to farmaceutická zkušebna.Psychiatři musí být dost zvláštní lidi,prý už od malička věděli čím chtějí být.

Kamilo:Ja jsem si to...Chodím ke strejdovi

Kamilo:Ja jsem si to myslel...Ale nekdo proste spolecensky neni,to se da pochopit.Treba jsi Introvert,to je povahovy rys cloveka,ktery je uzavreny a samotarsky.
Ale pokud te tva povaha trapi,(jako ze ano),pak na sobe opravdu budes muset zapracovat.A zbavit se toho strachu,abys jednou neskoncila v naproste izolaci.Muzes byt Introvert,ale vyrovnany se svoji povahou.Prave na to by jsi se mela zamerit - aby tva uzavrena povaha nebyl tvuj smutny udel
Jenze to je tezke;kdyz nerada ctes...nerada sportujes...
Mas nejake zajmy?Jake?Co te vlastne bavi,cemu se po skole venujes?
:-J.

V poho,naposledy jsme si...N.,ne že tě nepoznavam. Vím, ze jsme si psaly hodně na diskuzi, vím že to nylo spíše o PPP žen v našem věku. Ale vypustila jsem podrobnosti z tvého osobního života. Kdybych je četla, vzpomenu si, ale není to pro mě podstatné.

Ano, nedávno jsme to...V poho,naposledy jsme si mailovaly asi před dvěma roky a před tím zase před dvěma roky. Bylo to povídání,které obohacovalo a pomáhalo nám oběma. Blbý je, že už je to podruhé, co mě nepoznáváš, tedy po té první i druhé komunikaci. Asi máš dobrou selektivní paměť, na druhé straně je to škoda

Ne nezlobím se, ale osobně si to trochu beru:)

Pampel, nic jsem nikomu...Ano, nedávno jsme to řešily na jedné ze zdejších? diskuzí, vím že jsem s tebou komunikovala. Ale maily už dávno nemám, nenechavam si je. Dost jsem toho vypustila, nepamatuji si to. Mám to tak běžně. Vybavím si to až když je o tom řeč, že už jsem to slyšela, věděla, cetla.
Neber si to osobně.

Spojuješ s introverzí...Pampel, nic jsem nikomu nenalinkovala a nemá smysl to rozebírat spolu znova. Vyměnily jsme si spoustu e mailů a vše spolu probíraly. Jsi introvert ano, vím a znám i tvou práci, psaly jsme si o našich rodinách a jak u tebe vše probíhalo. Nechci to tady rozebírat,nebylo by to fér. Doufám, že jsi ty i tvoji kluci vpořádku a že se máte dobře

Pokud si mě nepamatuješ, tak už nevím. V emailu bys to našla

Kamilo:To co pises,mne vubec...Na tábory jsem nejezdila.Nechtela jsem